Název:

Příliv

Popis: Z dnešného turistikou omámeného pohĺadu by sa mohlo zdať, že naši dávni predkovia museli byť slepí alebo padnutí na hlavu, keď se neusadili na brehu teplého mora, alebo oceánu. Veď vtedy boli ešte obrovské územia pri slanej vode volné. Stačilo zavolat do Božej realitnej kancelárie a mohli sme sa usadiť pri Čiernom alebo pri Stredozemnom mori. Lenže more je nielen brána z krajiny do sveta, ale aj volný vstup z mora do tej prímorskej krajiny. Národy, ktorým bolo súdené žiť pri mori alebo na ostrovoch, si zakladali mestá vo vnútrozemí, lebo na pobreží ich pustošili cudzie flotily a piráti. Na pobrežie chodili iba námorníci a rybári. Praotec Čech a praotec Slovák nehladaĺi miesto, kde sa bude dobre kúpať, ale bezpečný kút pre dva malé národy mierumilovných barbarov. A našli raj, ktorý nám všetci obyvatelia trópov, Śkandinávci alebo Afričania zo srdca závidia. Sadnite si do auta a prevezte sa cez Čechy, Moravu a Slovensko. A spravte to, keď kvitnú jablone, keď sa začínajú prázdniny, keď sú stromy plné ovocia a keď je krajina pod bielou snehovou prikrývkou. A žasnite nad prezieravosťou a múdrosťou našich predkov. Až si nabudúce povzdychnete, aká škoda, že nemáme more, tak si sadnite na lavičku v príjemnom parku, zatvorte oči a predstavte si, že namiesto všetkého, čo poznáte, je pred vami len nekonečná plocha slanej vody. A zamyslite sa, či niektoré národy bičované tropickým slnkom, monzúnovými dažďami, dusené slaným pieskom, ničené vlnami tsunami a tornádami nesnívajú o malom, tichom, krásnom vnútrozemí. O kúsku sveta, kde ĺudia majú jar, leto, jeseň, zimu.

(Boris Filan)

Zobrazeno: 15001 ×